Učiteľ - môj základ: Môj príbeh

Učiteľ - môj základ: Môj príbeh

Inšpirácia

Chceme predstaviť príbehy úspešných ľudí, ktorí vo svojom živote žijú VIAC, vďaka výnimočným učiteľom. Úspechom nemyslíme peniaze, či slávu, ale osobné úspechy a víťazstvá ľudí, ktorí žijú VIAC vo svojom osobnom nastavení, maximálne rozvinuli svoj osobný potenciál a bez  výnimočných učiteľov by to nedokázali.

 

 

Na začiatok to bude práve môj príbeh. Prečo? Pretože sa chcem s Vami podeliť o to, čo pre mňa znamená prinášať VIAC práve Vám – učiteľom a prečo to celé robím. Nie preto, že sa považujem za úspešného človeka. Ale... vlastne áno - považujem... Nie v pýche a namyslenosti, ale naopak v pokore a vďačnosti za to, že som dostala do rúk možnosť niečo zmeniť a so záväzkom poslať ďalej dobro, ktoré mi bolo dané... Niekedy sa mi to darí, inokedy menej... Ale vždy s úmyslom robiť to najlepšie ako viem a s vedomím, že to celé mohlo byť úplne inak...

 

„Ľubka moja...“ cítim letmí dotyk na pleci a počujem hlas, ktorý okamžite spoznávam, aj keď som ho roky nepočula. Otočím sa a hľadím do známych láskavých očí mojej pani učiteľky z prvého stupňa ZŠ, v ktorých sa zračí úprimná radosť a dojatie. Trochu zostarla, ale mäkký výraz jej tváre ostal. „Ako sa máš? Ako sa Ti darí?“ V rýchlosti si vymeníme pár viet o mne a mojej rodine. O tom, ako sa má ona... Lúčime sa s prísľubom, že ju prídem navštíviť a vo mne ostáva príjemný a dôverne známy pocit... Ani nevie, ako často na ňu teraz myslím a za čo všetko jej vďačím. Pretože nie je samozrejmosťou v prvom detskom kolektíve získať pevné základy do života. A ja som ten dar dostala. Dostala som JU. Nebola som bežným dieťaťom. Môj život sa delil medzi  rodinu, školu, a nemocnice. 

Bolo to v dobe, kedy sa pojem „inklúzia“ nazýval jednoducho a zrozumiteľne - ľudskosť. 

Ona vedela nájsť riešenie na každú výzvu, odpoveď na každú otázku, uistenie na každú neistotu... Vedela, že nie je jedno, či sa vzdáte a nenaučíte sa písať, keď máte na striedačku zlomené ruky, alebo Vás povzbudí, aby ste sa naučili písať oboma, pretože je to super schopnosť a dá Vám jednotku, aj keď to nie je dokonalé... Vedela, že nie je jedno, či sa Vám spolužiaci smejú, že neviete bežať, alebo Vám zatlieskajú, že ste vôbec prišli do cieľa. Nie je jedno, či pri páde v škole, ležíte na nosidlách na chodbe a čakáte na sanitku sám, alebo s Vami čaká celá trieda. Pretože keď ste dlho chorý, nie je jedno, či si na Vás nikto nespomenie, alebo Vám každý deň prinesie niekto úlohu, či Vás dokonca príde navštíviť celá trieda... Takto by som mohla menovať dlhý zoznam drobných, často nenápadných drobností a momentov, za ktorými stála moja pani učiteľka a ktorých veľkosť si uvedomujem až spätne. Aj vďaka nej môžem teraz žiť naplno. Pretože to so mnou nevzdala. Pretože vďaka svojej múdrosti a ľudskosti mi dala šancu na normálny život. Neupozornila na moju slabosť, ale ukázala mi moju výnimočnosť. Dnes mám syna, ktorý pôjde budúci rok do školy a veľmi by som mu priala, aby mal aj on takú pani učiteľku. A nielen on, ale všetky deti. 

Na workshopy, ktoré pripravujeme v rámci našich programov na Orave chodí veľa učiteľov z mojej Základnej školy a ja sa z toho veľmi teším. Na workshope „Inklúzia nie je ilúzia“ ma počas prestávky zastavila moja bývalá triedna učiteľka z druhého stupňa so slovami: „Akurát diskutujeme o tom, aká ste boli dobrá trieda. Ako ste vedeli spolu fungovať a pomáhať si. Nikdy som nepostrehla, že by si mala problém so spolužiakmi, alebo oni s tebou. Neviem, či som to odvtedy zažila. Škoda, že dnes už to tak nefunguje. Rozmýšľam čím to je...“ Odpovedala som jednoducho, ale s istotou – mali sme skvelú pani učiteľku. 

Dnes je čas, kedy môžem poslať ďalej to, čo som dostala aj cez programy pre vás, učiteľov. Pozývame Vás získať pre svoje povolanie VIAC, aby ste nestrácali odhodlanie a stále videli svoju nezastupiteľnú úlohu. Pretože aj vy môžete pomôcť objaviť svojim žiakom ich výnimočnosť. 

 

Ľubica Matušáková

Koordinátorka programov NeSt EDU a EDUpoint