Domáca karanténa vašimi očami.

/*! elementor - v3.23.0 - 05-08-2024 */ .elementor-widget-text-editor.elementor-drop-cap-view-stacked .elementor-drop-cap{background-color:#69727d;color:#fff}.elementor-widget-text-editor.elementor-drop-cap-view-framed .elementor-drop-cap{color:#69727d;border:3px solid;background-color:transparent}.elementor-widget-text-editor:not(.elementor-drop-cap-view-default) .elementor-drop-cap{margin-top:8px}.elementor-widget-text-editor:not(.elementor-drop-cap-view-default) .elementor-drop-cap-letter{width:1em;height:1em}.elementor-widget-text-editor .elementor-drop-cap{float:left;text-align:center;line-height:1;font-size:50px}.elementor-widget-text-editor .elementor-drop-cap-letter{display:inline-block}

Prvý blog, ktorý vám prinášame je z domácnosti Silvie – mamičky na materskej, ktorú karanténa nerozhodila.

„Sme rodina ako každá iná – uviazli sme medzi stenami nášho bytu, v dobrovoľnej karanténe. Uviazli je asi dosť silné slovo, pretože napriek všetkým povaľujúcim sa hračkám našej ročnej dcérky, je tu stále miesto aj na tvorivú dielňu či naháňačky.“

A ako to všetko zvládajú? To sa dozviete v článku.

Blog od Ľubky, rodáčky z Tvrdošína, ktorá momentálne býva v Španielsku.

„…Stále mi to príde ako nočná mora, či ako vystrihnuté z katastrofického filmu, ktorého hlavnými protagonistami sme zrazu my všetci… niektorí v hlavných rolách, iní vo vedľajších… možno sme si už trochu zvykli… aj keď na to byť doma a môcť vyjsť na ulicu len v nevyhnutnom prípade (urobiť nákup, ísť do povolenej práce, či vyvenčiť psa v blízkosti bydliska) sa tak ľahko zvyknúť nedá…“

Ľubka si ale zvykla, a dokonca vie v tom všetkom nájsť aj pozitíva. Aké? Dočítate sa v jej blogu.

Ďalší blog je od Kiky, študentky strednej školy. 

„Ďalšie do čoho som sa pustila v najväčšej pokore je šitie rúšok… Celkom drina. Ale ten pocit POTOM… BOŽIA MILOSŤ. Netuším pre koho tie rúška šijem, ja ich len odovzdám a kto ich dostane už nie je v mojich rukách. Veľmi som si uvedomila pri tomto Božiu prítomnosť. Je to, ako keď nám Boh niečo udelí do života – nejakú úlohu.“

Kika svoje nútené prázdniny prežíva zaujímavo. A ako sa dočítate tu.

Nasledujúci blog je od otca Františka, kaplána. 

Jeho karanténa učí viere. Ľudskosti. Zodpovednosti. Ako sám hovorí: „Núti ma zamýšľať sa nad tým, ako byť v tomto čase ľuďom nablízku. Odkrýva mi moje limity. Vedie ma k prehodnoteniu svojich postojov a pobáda ma „zatiahnuť na hlbinu“. Pomáha mi pochopiť podstatu môjho povolania a ukazuje mi krehkosť ľudského života. Vytvára mi priestor na to, na čo som inokedy nemal čas. Učí ma poriadku. A v neposlednom rade mi pripomína korunu slávy (lat. corona gloriae), ktorú Pán Boh pre nás pripravil.“

Blog otca Františka bol pre mňa veľkým povzbudením. Prečítajte si ho a verím, že prinesie povzbudenie aj vám.

Exit mobile version