Naša dobrovoľníčka Terézia sa zúčastnila projektu Keep Calm & be a volunteer, ktorý organizovala naša portugalská partnerská organizácia ProAtlântico – Associação Juvenil, a chcela by sa spolu s Vami podeliť o svoje skúsenosti s dobrovoľníctvom v Portugalsku.
Ani sama neviem ako, ale moja dobrovoľnícka skúsenosť v Portugalsku sa ocitla takmer na konci. Sedem mesiacov uplynulo ako voda a teraz by som sa chcela obzrieť späť a urobiť menšiu bilanciu tohto pre mňa tak vzácneho času.
Odkedy som prišla do Portugalska, v mojom živote sa zmenilo mnoho vecí. Už len samotný fakt, že som odišla z domu, z mojej rodnej krajiny, od mojej rodiny a z verne známeho prostredia, kde som strávila skoro celý život, do prostredia úplne neznámeho, do krajiny kde som nikdy predtým nebola a kde som nikoho nepoznala, znamenalo pre mňa veľký krok do neznáma, s ktorým som sa musela popasovať. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, prišli aj chvíle, kedy som si povedala, že toto už viac nezvládnem a chcem sa vrátiť domov, do mojej komfortnej zóny, do pohodlia, kde nie som toľkokrát prinútená prekonávať samú seba. No zakaždým som nejako zaťala zuby a povedala si, že tieto pocity sú iba chvíľkové, stačí ich len prekonať a
bude lepšie. A naozaj tak bolo. Rozhodne stálo za to prekonať tieto časy krízy.
Naučila som sa neuveriteľne veľa nových vecí, viem, že to možno znie ako klišé, ale bola to pre mňa skutočne skúsenosť na celý život, z ktorej budem v budúcnosti isto ešte veľa čerpať. Tento pobyt bol pre mňa jedinečným spôsobom, ako sa učiť prakticky, skúsenosťami, životnými situáciami, ktorým som musela čeliť.
Naučila som sa väčšej samostatnosti; tým, že nikto za mňa nenakúpi jedlo či neoperie bielizeň; že som ponechaná sama na seba, že si sama musím riadiť život a niesť následky svojho konania, sa vo mne vybudovala nezávislosť a prehĺbila zodpovednosť.
Veľmi užitočným faktom bolo pre mňa to, že som prišla do bytu so siedmymi ďalšími dobrovoľníkmi z rôznych kútov Európy, kde som sa musela postupne naučiť, ako zdieľať spoločnú domácnosť tak, aby všetko fungovalo, ako vychádzať s druhými ľuďmi, naučiť sa ich rešpektovať a hľadať kompromis, bez ktorého sa to niekedy nezaobíde. Izbu som zdieľala s jedným dievčaťom z Turecka, čo bolo pre mňa veľmi obohacujúce, keďže som predtým o tejto krajine veľa nevedela. Takisto od ostatných spolubývajúcich (bývala som s dvoma dievčatami s Turecka, dvoma Maďarmi, Nemcom, Francúzom a Španielom) som sa toho veľa naučila, nielen čo sa týka kulinárskej oblasti (ako pripraviť chobotnicu, sushi či lahmacun), ale bolo pre mňa veľmi zaujímavé aj dozvedať sa ich pohľad na svet, na vlastnú krajinu aj ľudí z iných kultúr. Nezabudnuteľným zážitkom pre mňa zostanú spoločné večere so spolubývajúcimi spolu s mnohými výletmi, ktoré sme spoločne podnikli, napríklad do Maroka, Sevilly, Porta či Coimbry.
Veľmi pozoruhodné bolo tiež sledovať, ako sa postupom času menil môj postoj k môjmu dobrovoľníckemu pobytu. Najprv som naozaj prežívala takpovediac kultúrny šok, ktorý sa postupne premenil na smútok za domovom. Po mojom prvom návrate domov (po vyše troch mesiacoch), ktorý trval iba tri dni, mi veľmi ťažko padlo vrátiť sa späť do Portugalska. Musím dokonca úprimne priznať, že som celú cestu späť preplakala. Na druhý deň v práci som si však na moje veľké prekvapenie uvedomila, ako veľmi ma moja práca baví a ako mám rada ľudí, s ktorými pracujem. Po smútku za domovom odrazu nebolo ani stopy. Druhý návrat domov bol úplne odlišný od prvého, po týždni doma som sa normálne začala na návrat do Portugalska tešiť, chýbali mi spolubývajúci aj klienti v práci. Odvtedy si tento pobyt naozaj užívam plnými dúškami a už teraz cítim, ako mi bude za týmito chvíľami smutno a ako veľmi mi budú chýbať ľudia, ktorých som tu spoznala.
V práci (pracovala som so seniormi a s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, vymýšľala som im rôzne aktivity, hrala s nimi hry, v podstate s nimi trávila čas) som načerpala takisto mnoho cenných skúseností – musela som prísť na spôsob, ako komunikovať s ľuďmi, ktorých jazykom vôbec nerozprávam, ako motivovať životom unavených seniorov, aby sa zapojili do spoločných aktivít či ako prekonávať svoju hanblivosť, lenivosť či netrpezlivosť. Veľmi rýchlo som pochopila, že jazyk nie je najpodstatnejšia zložka pri nadväzovaní vzťahov. Hneď od prvého dňa to boli hlavne beijos e abraços, bozky a objatia, v portugalskej kultúre významná súčasť spoločenského života, ktoré mi pomohli pri priblížení sa starkým na mojom pracovisku. Týchto seniorov som veľmi rýchlo začala brať ako mojich starých rodičov, a aj oni vnímali nás dobrovoľníkov ako svoje vnúčatá. Aj deti som si veľmi obľúbila, bolo pre mňa motivujúce pracovať s nimi a sledovať ich energickosť, nadšenie a tvorivosť. Nadviazala som množstvo veľmi pekných vzťahov tak so seniormi ako aj s deťmi alebo ľuďmi v domácnostiach ktorých som občas navštevovala, každý z nich zostane v mojom srdci. Zo spätného pohľadu vnímam túto prácu ako niečo veľmi zmysluplné a napĺňajúce.
Aj po jazykovej stránke mi tento pobyt veľmi pomohol, zdokonalila som si vyjadrovacie schopnosti a taktiež moju angličtinu, ktorá sa stala mojim každodenným komunikačným prostriedkom. Tým, že som veľa času strávila v portugalsky hovoriacom prostredí, som sa priučila aspoň základom portugalčiny. A aj keď trochu ľutujem, že som túto výnimočnú šancu nevyužila úplne naplno a moja úroveň portugalčiny by mohla byť omnoho lepšia keby som viac času venovala štúdiu, teší ma, že som získala aspoň trochu vedomostí o tomto z môjho pohľadu veľmi peknom a zaujímavom románskom jazyku.
Na záver by som chcela zhrnúť, že som veľmi vďačná za príležitosť zažiť túto skúsenosť a vrelo by som ju odporúčala každému, nesmierne mi rozšírila obzory a pomohla mi dozrieť, stať sa silnejším, zodpovednejším a uvedomelejším človekom, naučila ma väčšej empatii, tolerancii a rešpektu voči iným ľuďom. A aj napriek náročným chvíľam tento čas rozhodne stál za to.
Tu sa môžete pozrieť, ako Teréziin projekt prebiehal:
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592516392943?__tn__=-R
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592534362943?__tn__=-R
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592546997943?__tn__=-R
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592606832943?__tn__=-R
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592594102943?__tn__=-R
https://www.facebook.com/sve.proatlantico/posts/10157592614092943?__tn__=-R
