„Inklúzia nie je pre všetkých, inklúzia je pre každého. Inkluzívna škola je v mojom ponímaní taká, do ktorej keď vstúpim, cítim sa dobre bez ohľadu na to, aké deti v nej sú.“ Aj toto odznelo od Viktora Križa, ktorý bol jedným z hostí našej diskusie na tému „Inklúzia v čase pandémie – dá sa to?“, ktorá sa konala 25. 2. 2021 v rámci nášho EDUpointu.
O svoje skúsenosti a pohľady na inklúziu sa s nami podelila aj Máša Orogváni, ktorá diskusiu obohatila aj o konkrétne príbehy a príklady z praxe. Diskutovali sme spolu o téme, ktorá často zaznieva, ale v online dobe „neosobného“ kontaktu prináša mnohé otázky a výzvy. Naši hostia pomenovali, ako inklúziu vnímajú oni a čo pre nich znamená. Súčasťou bol aj pohľad na aktuálnu situáciu z hľadiska prístupu žiakov ku vzdelaniu. Hovorili sme o skupine detí, ktoré sa nevzdelávali vôbec, o tých ktoré sa nevzdelávali prostredníctvom internetu a pomenovali sme aj „novú“ skupinu detí, tzv. „vnútorne odpojené deti“, ktoré sa síce pripájajú na online vyučovanie, ale nie sú naozaj prítomné. Ďalšou veľkou skupinou sú deti, ktoré sa pripoja len občas, ale kvôli ťažkej rodinnej situácii vypadávajú z vyučovacieho procesu. Toto všetko sú rizikové skupiny žiakov, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Čo s takýmito deťmi? Čo konkrétne vieme pre nich urobiť? Aké možnosti má učiteľ? Pomenovali sme konkrétne možnosti a formy podpory a tiež, čo učitelia potrebujú na to, aby mohli inkluzívnejšie vzdelávať. Čo môžu urobiť hneď, aby už zajtra vzdelávali inkluzívnejšie?
